História

002_slovensky_kostolSlovenský evanjelický kostol

Prvé vlastné kostoly si postavili nemeckí evanjelici v r. 1714, slovenskí evanjelici v r. 1715. Tieto boli zničené požiarom 18. júla 1729. Opravené a obnovené boli v r. 1730. Modra bola centrom bohoslužobného života pre celé okolie – na služby Božie sem chodili zo Švansbachu (Viničné), Pezinka, Cajle, Levár až po Častú a Grob. Kostol pre toľkých ľudí nestačil, preto ho v r. 1771 predĺžili asi o 10 metrov a v r. 1775 si zadovážili nový organ.

29. júna 1825 bol slávnostne položený základný kameň nového kostola (190. výročie položenia základného kameňa), ale pre požiar (6. júla), ktorý postihol mesto, bola stavba kostola odložená. V stavbe nového kostola sa intenzívne pokračovalo po príchode Michala D. Doležala r. 1829 a dokončený bol v r. 1835. Kostol bol bez veže. Posviacka kostola sa konala 20. augusta 1835 a to tak, že služby Božie sa začínali o 7. hodine ráno v nemeckom kostole, kde slovenskí evanjelici poďakovali nemeckým, potom sa prešlo do slovenského kostola, kde pokračovala slávnosť. Tu odzneli tri kázne k posviacke: slovenská od Doležala, nemecká od Zaunera z Limbachu a maďarská od Kanku z Grobu; štvrtá kázeň pri krste troch detí a piata ku spovedi. Prítomný biskup Štrompsky mal len dve modlitby v rámci liturgie („dve oltárne modlitby“)

005_slovensky_kostolPri stavbe kostola sa ukázala horlivosť a obetavosť našich predkov, ale aj solidarita ostatných cirkevných zborov
a seniorátov na Slovensku. Michal Doležal k tomu poznamenáva: „Toto bylo značné napomožení, na které se evanjelická církev vždy s vděčností rozpomínati bude!“

15. apríla 1885 bol položený základný kameň kostolnej veže. Bočné dvere do kostola sa zastavali a všetky tri vchody vyústili na ulicu. Vo veži boli tri bronzové zvony. V tomto čase bol do kostola umiestnený aj nový organ.

Zaujímavý je spôsob, akým sa nový kostol staval: starý kostol zostal stáť – v ňom sa ďalej konali služby Božie – okolo neho sa stavali múry nového kostola. Aby získali evanjelici stavebný pozemok na väčší kostol, odkúpil dva susedné domy, ktoré zbúrali. Keď boli po dvoch rokoch múry postavené, dohodli sa slovenskí evanjelici s nemeckými a služby Božie sa konali v nemeckom kostole. O tejto dohode, ktorá bola uzatvorená 28. októbra 1827 píše farár Michal D. Doležal.

Keď sa v r. 1935 konali slávnosti pri 100. výročí posvätenia slovenského kostola, bol zakúpený nový oltárny obraz a nový organ od firmy Rieger – tento bol posvätený 27. októbra 1935 (t.r. 80. výročie)

Július Dérer v Histórii stavby chrámu, ktorú bola prečítaná na konvente 30. júna 1935 pri 100. výročí posvätenia kostola(na túto tému mal aj kázeň) povedal:

MODRA_KOSTOL 012_NS„No sme si vedomí toho, že kúpou oltárneho obrazu, nového organa a dvojdňovými jubilejným slávnosťami nie je ešte zasvätená dostatočne 100-ročná pamiatka posvätenia chrámu. Duch jest, kterýž obživuje. A preto, viazaní láskou Kristovou, i jeho napomenutím: budiž věrný až do smrti, odchovaní viac ako 400-ročnou tradíciou evanjelickej cirkvi, povzbudení veľkou vierou otcov, skrze lásku delajúcou, pri 100-ročnom jubileu vzácneho nám chrámu každý za seba, i všetci za cirkevný zbor modranský osvedčujeme sa:

  1. a) sľubujeme vieru v Trojjediného Boha až do smrti zachovať, vieru túto vrúcnou zbožnosťou, bratskou láskou, vzájomnou službou a príkladným kresťanským životom dokazovať, a podľa želania Spasiteľovho svietiť svetlom života, aby „lidé, vidúce skutky naše dobré, slávili Otce, kterýž jest v nebesích“;
  2. b) sľubujeme cirkvi svojej, v slovu čistej, mučeníctvom najšľachetnejších mužov posvätenej, vernou láskou sa pridŕžať, k nej sa s hrdosťou hlásiť, na jej slávnostiach s radosťou účasť mať, pred útokmi neohrožene ju brániť i ochotne ju podporovať v každej práci, ktorú koná v svojich cirkevných školách, v ústavoch lásky a i vo všetkých jej zásahoch pre naplnenie spoločnosti kresťanským duchom, „aby byl Bůh všecko ve všech“.
  3. c) sľubujeme chrám svoj, zbudovaný úctyhodnou obetivosťou otcov pred 100 rokmi, Božou mocou už 100 rokov chránený, vysoko si vážiť, celým srdcom milovať, pre pestovanie viery i kresťanského povedomia služby Božie horlivo navštevovať, sviatočný deň neznesväcovať, ale slova Božieho žiadostivým byť, „aby sme ním růstli“, a prostred sveta, plného pokušenia, jozuovskou stálosťou svietiť: „já a dům můj sloužiti budeme Hospodinu!“
  4. d) sľubujeme nesklamať svojho Spasiteľa Pána Ježiša, podľa jeho želania vzdelávať seba i svoje dietky „v lid zvláštný, ke všelikému skutku dobrému hotový“. Ale svetu, v ktorom žijeme, povedome, otvorene a čím najrozhodnejšie vyhlasujeme“ nehanbíme sa za evanjelium Kristovo, „moc zaistě Boží jest ku spasení všemu věřícímu“.

Tak nám Pán Boh pomáhaj! Amen

 

návrat hore